Vstupujeme do nádhernej drevenej reštaurácie s kapacitou odhadom 150 miest vnútri plus pár desiatok na verande. Tešíme sa, obsadené sú len štyri stoly, určite nebudeme dlho čakať. Po piatich minútach prichádza čašníčka s jedálnymi lístkami, objednávame si nápoje, ktoré nám o chvíľu prinášajú. Nadiktujeme čašníčke jedlá, o ktoré máme záujem, ja si objednávam aj polievku. Deti budú ako vždy obedovať vyprážané syry, rybacie prsty a kuriatka s hranolkami. My volíme liptovské špeciality.
Po približne desiatich minútach mi prinášajú polievku. Som už neuveriteľne hladný, no nielen tým mi kapustnica chutí naozaj mimoriadne. Potom už spokojnejší (nie je nič horšie ako hladný muž), usŕkam z nápoja a pridávam sa k pozorovaniu života v reštaurácii. Obedovať sa chystajú len pri dvoch stoloch, ostatný hostia už dojedli a dávajú si zmrzlinu či zákusok s kávou. Vidíme dvere do kuchyne, občas sa ozve zarinčanie hrncov. Deti prichádzajú k stolu dospelých hladné s otázkou, kedy dostanú jesť. Pozerám na hodiny a veru od objednania jedla uplynula už dobrá polhodina. Sestra posiela mrnkajúcu päťročnú dcéru slušne si sadnúť na miesto. Z jej nasledujúcich poznámok mi je jasné, že trpezlivosť už začína opúšťať aj nás dospelých.
Po ďalších pätnástich minútach (viac ako 45 minút od objednania) sme už všetci nasrdení. Deti to už vzdali a nás tam drží už len záujem, či sa obsluhe podarí dosiahnuť nový slovenský rekord v dĺžke prípravy jedla. Volám rázne čašníčku k stolu. Pýtam sa, či hodiť rybie prsty do fritézy a hranolky do druhej trvá obvykle hodinu. Mladá sa tvári zúfalo a krčí ramenami. Ide do kuchyne a volá odtiaľ vedúcu. Tá nás presviedča, že každé jedlo pripravujú na čerstvo (či tým myslela, že idú do mora loviť tresky, alebo na pole vykopať zemiaky, som dodnes nepochopil) a že nech ešte chvíľu počkáme. Je však jasné, že chvíľa bude trvať minimálne desať – pätnásť minút. Balíme sa, platíme za vypité nápoje a jednu porciu polievky. Ešte pár vecných poznámok a ideme do Mikuláša, kde nás komplet obslúžia do pätnástich minút (samozrejme bez cesty, veď ten adrenalín sa musí z krvi dostať ešte pred jedením).
Resumé: ani tri hviezdičky a exkluzívne prostredie Vám nezaručia NORMÁLNY servis.